Friday, May 14, 2010

Sällskapet aneb experimentálna divadelná poviedka o škodoradosti

1.dejstvo

(kvôli momentu prekvapenia nevymenuvávame postavy v úvode každého dejstva, ako býva dobrým zvykom)

-Keď mi je nahovno, robím len dve veci. Nakupujem vanilkový puding a chodím peši po schodoch. Ani jedno neviem racionálne vysvetliť.-


SCÉNA: vchod s ošarpanou omietkou a nehynúcimi nápismi predchádzajúcich generácií typu „Maja ju má malú!“ poprípade „Krumple kurva nekupuj!“. Na schodoch je miska s jedom na potkany.

Incontinentia: (došmacle sa s vykĺbeným členkom, privolá výťah, nastúpi doň.)

SCÉNA SA MENÍ!
Výťah je hypermoderný (=má gombíky, okolo ktorých svieti svetielko!) Vyzerá nechutne chronicky čisto. Asi ako operačná sála. Ale je žltý. A dokonca má hlasovú funkciu! S príjemným hudobným podmazom.



Hlas vo výťahu: Vykonajte voľbu.
Incontinentia: Há? (obzerá sa vôkol seba)
HVV: (naliehavejšie) Vykonajte VOĽBU.
Incontinentia: Ahá. (zmačkne čudlík)

-Je mi nahovno a veziem sa výťahom. Ľudia by nemali športovať. Zbytočne si blížia. Idem z nákupov. Hej, mám aj puding. Vanilkový. Odložím ho. Chcem vedieť, ako chutí puding po záruke. Zgrcám sa z neho? Dá sa v ňom kúpať? Existenčné otázky mi často nedajú spať.-

HVV: Prvé poschodie. Ak by si náhodou chcela predčasne vystúpiť, tak tu môžeš zhliadnuť okrem obytných priestorov i nástenku s rozpisom upratovacej služby nájomníkov či obchodík s názvom Posledná záchrana, kde sú kondómy jediným dostupným tovarom. Ponúkame vám vrúbkované, s výstupkami, či s rezervoárom a na výber máte z nasledujúcich príchutí: banánová, jahodová, malinová, mäta, zázvor, čierne korenie či pre žiadostivejšie povahy i trocha fekálnejšie odrody.
Incontinentia: Ale, ale, očividne sa rozšíril sortiment (žmurkne na seba v zrkadle).
HVV: (potichšie) Tak čo sa tam nejdeš pozrieť?
Incontinentia: Nie je s kým. A zásob mám dosť.
HVV: (znova pevný zvučný hlas) Druhé poschodie...
Incontinentia: (s úškrnom) Na tomto poschodí je jedno veľké hovno.
HVV: To je pravda. Ten z 22 nemohol nájsť kľúče a očividne to už neudržal.
Incontinentia: Myslela som to obrazne.
HVV: Nuž tak teda tretie poschodie. Dnes sa odsťahovali tí z 35ky a nábytok prenechali k voľnému zničeniu. To vieš, boli milovníkmi deštrukčných s(k)lonov.

-Videli ste už človeka, ktorý sa rozpráva s výťahom? Ja nie (hoci to môže byť spôsobené tým, že vo výťahu jazdím zásadne sama). Musí to byť magor. Nazdar magor, hovorím si v duchu.-

Incontinentia: Pri každom poschodí máš tak dlhú rečnícku vsuvku, kvôli ktorej musíme spomaliť? Vieš, ja sa celkom aj ponáhľam.
HVV: Nie je sa kam ponáhľať. Teraz sme totižto na štvrtom poschodí. Na štvrtom poschodí včera pán K. zo 42-ky zbil svoju ženu do bezvedomia a potom ju ošukal.
Incontinentia: Musím to vedieť?
HVV: A myslíš, že ja som pána K. prosil o podrobnosti, ktoré mi zdelil? Je však zaujímavé sa o to deliť ďalej.
Incontinentia: Radšej na to zabudnem, akoby som to mala hovoriť ďalej.
(pauza)
Incontinentia: (nervózne) No poďme, poďme. Piate poschodie, nesvieti žiarovka, šieste poschodie, Incontinentia vystupuje, hop hop.
HVV: Čo tak rýchlo? Takže, piate poschodie. Žiarovku včera vymenili.
Incontinentia: Tak to urobili asi až v noci, pretože keď som tade šla včera, tak bola tma ako v rohu!

(nastala tma)

Neznámy pôvodca hluku i zvuku: Bum! Tľesk! Pľesk! Švác! Beng! Ikíky!
Incontinentia: Čože? Čo sa deje?
Neznámy pôvodca hluku i zvuku: Ehm. Len som chcel zapadnúť do príbehu. Pardon. (odíde, čo však diváci nevidia, lebo je tma)

2.dejstvo

(tma odnastala, dokonca už nehrá ani príjemný hudobný podmaz)

HVV: (pokračuje, akoby sa nič nestalo) Desiate poschodie, to sme včera vlastne len pristavali. Zatiaľ tu nič...
Incontinentia: Prosím? Aké poschodie?
HVV: Desiate poschodie, na ktorom ešte nič nie je.
Incontinentia: Si zo mňa robíš prdel? Okamžite dole, chcem ísť na šieste.
HVV: Aááá, teraz to len začína byť zaujímavé. Pretože teraz sme na jedenástom poschodí. Škoda, že to nevidíš. Jedenáste poschodie totižto ešte neexistuje.
Incontinentia: (mierne hysterický podtón. Je to predsa žena!) Ale ja to nechcem vidieť! Ja chcem ísť na šieste!!
HVV: Bla bla. Poschodia skončili.

-Do mojej hlavy sa vtiera ďalšia existenčná otázka. Už sa netýka grcania a kúpania sa. Silno ma zaujíma, či puding prežije túto cestu v nezmenenej konzistencii. A vôbec. To čo je za cestu? Som vo výťahu, rozprávam sa s výťahom a netuším, kam idem. Nikdy som nešla nikam bez toho, aby som vedela, kam to je. Nesúhlasím s takouto cestou. Kategoricky ju odmietam, sadnem si do kúta a budem sa mračiť na svet. Výťahový.-

Incontinentia: (sedí v rohu a mračí sa. Rytmicky vydáva zvuk) H-ň h-ň h-ň h-ň h-ň h-ň h-ň h-ň h-ň. HHHHH!!!!!
HVV: Prestaň. Pozri, práve cestujeme cez troposféru.
Incontinentia: Uhm.
HVV: Vžum, vžum, už je to stratosféra. Čoskoro príde moja obľúbená časť – mezosféra. Tam totižto vždy bodujem s vtipom o menopauze.
Incontinentia: Opováž sa mi povedať nejaký vtip.
HVV: (šeptom, diváci nerozumejú) Bla bla bla bla bla bla bla. (hurónsky smiech)

(tma)

3.dejstvo

SCÉNA: Antuka v počte kusov jeden, farba zelená! Vzduch viditeľne suchý (preto ho spomíname v opise), prázdno, voľne pohodený výťah po ľavej ruke diváka, Incontinentia voľne pohodená vedľa výťahu.

-Ja som hovorila, že mi je nahovno?-

Incontinentia: (kýve sa sprava doľava) Si tu ešte?
HVV: Uhm.
Incontinentia: Prečo si nesplníš svoju úlohu a nepovieš mi, kde som?
HVV: Hm. Planéta Sällskapet. Áááá, pozrime sa, blíži sa jej obyvateľ, ten ti to všetko vysvetlí.
Incontinentia: (odmieta sa pohnúť)
Ufík č.1: (bezvýrazným hlasom) Ahoj.
Incontinentia: (odmieta sa pohnúť)
Ufík č.1: (všetci ufíci majú bezvýrazný hlas, tak to už nebudeme spomínať) Mám rád puding.
Incontinentia: (odmieta sa pohnúť)
Ufík č.1: Aj teba mám rád.

(počuť pochechtávanie sa HVV. Niečo v zmysle chňo chňo chňo)

Incontinentia: (odmieta sa pohnúť)
Ufík č.1: (dvíha ruky v mieri – asi ako keby chcel zakričať „Přicházím v míííííííru!“) Nesieš vanilkový puding. Ten mám najradšej.

(Pochechtávanie naberá na intenzite. Chňo chňo chňo!)

HVV: (zadržiavajúc chechot) Mne je toto vždy také smiešne! Prepáčte.
Incontinentia: (konečne sa pohne, zdvihne hlavu) VŽDY?! Toto sa akože nestalo len mne? (začne sa kývať sprava doľava. Teda počkať, sprava doľava sa už kývala. Tak sa teda začne kývať zľava doprava)
HVV: No, akoby som to...

(ufík č.1 stále stojí s rukami v mieri)

HVV: (začne rozprávať nechutne automatickým spôsobom, z ktorého ľahko vyrozumieť, že nasledujúce slová nehovorí prvýkrát) Sme na plánete Sällskapet. Žijú tu tieto roztomilé tvory, ktorým ja v súkromí (a že ho mám málo!) hovorím ufíci a ktorí sa živia jedine pudingom. Väčšinou si nažívajú vo svojej unifikovanej jednote. Tento tu však do väčšiny nepatrí, rovnako ako zopár jeho kamarátov. Odlišujú sa tým, že sú individualisti. Síce som zatiaľ nevyzistil, ako sa ich individualizmus prejavuje, ale verím im.

(ufík č.1 pomaly prikyvuje hlavou, má neprítomný úsmev)

-Ufíci individualisti, hahaha, dobrý vtip.-


HVV: (stále ten automatický spôsob) Avšak závažnejším a viditeľnejším rozdielom medzi táborom unifikovaných a táborom individualistov je ten, že individualisti zvracajú z čokoládového pudingu. (pochechtne sa) A vlastne jediný puding, ktorý môžu jesť, je vanilkový.
Incontinentia: (mimovoľne siahne na svoju nákupnú tašku)
HVV: (s náznakom pochopenia) Začínaš rozumieť, však? (vráti sa k predchádzajúcemu tónu). Unifikovaní odstránili z trhu všetok vanilkový puding. Unifikovaní bojujú proti individualistom. Individualisti sa skrývajú.
Ufík č.1: Mám rád puding. Chcem jesť. Sme šikovní a nakontaktovali sme vás.
HVV: (znova sa pochechtáva)
Incontinentia: Ako funguje to prepojenie?
Ufík č.1: Neviem. Ja som ho len vytvoril. Nie som tu od toho, aby som mu rozumel. Mám rád puding.
Incontinentia: (a jej nechápavý tón smerom na výťah) Ty tomu rozumieš?
HVV: Nie, ja len dovlečiem každého, čo nastúpi s vanilkovým pudingom. Nejaké signály, čosidesi a už sa vezieme. Super, nie?
Incontinentia: (odfrkne) Úžasné priam. Je v tom obrovská logika, všetci sú odborníci, takže presun medziplanetárnym priestorom je úplne bezpečný.
Ufík č.1: Daj mi puding.
Incontinentia: Ak tomu rozumiem správne, tak ja tu zanechám svoj puding a dopravím sa zasa domov?
HVV: (váhavo) Hm... no. My sme tú cestu naspäť akosi ešte nevymysleli.
Incontinentia: PROSÍM?
HVV: Ha, ha, robím si srandu. Samozrejme.
Incontinentia: Tak teda ako?
HVV: Zanecháš tu puding a podpíšeš zmluvu, že sem pravidelne budeš nosiť várky vanilkového pudingu, až potom ťa dopravím domov.
Incontinentia: Preboha. To sa sem budem naozaj vracať?
Ufík č.1: Naši umierajú. Mučia nás. Týrajú.

4.dejstvo

SCÉNA: Stále zelená antuka, výťah zmizol. Na jednom konci sú akési veci podobné snežným delám, na strane druhej stojí 5 ufíkov. Incontinentia a ufík č.1 prichádzajú.

Ufík č.1: Pozri sa.
Hromový hlas: PRIPRAVIŤ SA! POZOR! - - - PÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁĽ!!!!

(z vecí podobným snežným delám sa valia kopy čokoládového pudingu)

Ufíci č. 2,3,4,5 a 6: (zvracajú) Bluááááááh, wuááááááh, bliáááááááh.
Ufík č.1: Je to neznesiteľné Ničia nás. Potrebujeme váš puding.

-Keď mi bolo nahovno, kupovala som vanilkový puding. Teraz mi bude nahovno z toho, že ho nakupujem. Ale vraj treba pomáhať bezbranným.-

5.dejstvo

SCÉNA: úplne prázdna

A žili šťastne, až kým nepomreli.

-5-
-4-
-3-
-2-
-1-
-0-

(na pódium dopadá "regionálna" atómová bomba, diváci tlieskajú nádherne tragickému koncu a v kŕčoch smiechu padajú pod svoje sedačky)

-ENDE-



_______________________
Romana Dériková, 333629

3 comments:

  1. gáš jéáá. nemám rád ufíkov. a výlety s výťahmi absolvujem velice často.

    tešil som sa na piate poschodie. viem, že to bola pornohorečka!

    ReplyDelete
  2. tak predsa aj trošku atómového mecheche!

    ReplyDelete
  3. hudobný podmaz – dobrej nápad, hezky se u toho čte

    ReplyDelete